Vietor si ako vždy dal voľno, ale my sme si 14. šarkaniádu užili naplno!

Ďakujeme všetkým, ktorí s nami strávili krásne sobotné dopoludnie na 14. šarkaniáde Spojenej školy v Kysaku. Hoci nám zas a znova vietor neprial, o smiech, pohyb a dobrú náladu nebola núdza. Deti sa dosýta vybehali so svojimi šarkanmi, zabavili sa a vyskúšali si zaujímavé súťaže na nápaditých stanovištiach. Ich úsmevy boli tým najkrajším dôkazom, že vydarená šarkaniáda nepotrebuje iba vietor — predovšetkým potrebuje skvelých ľudí.

Vážení rodičia,

prosíme Vás, aby ste si svoje dieťa zo školského klubu detí preberali osobne a svoj príchod oznámili cez domofón vtedy, keď už stojíte pri vchodových dverách. Pani vychovávateľky potrebujú vidieť, že na dieťa čakáte, a až potom ho môžu uvoľniť z oddelenia.

Prosíme Vás o pochopenie a rešpektovanie tohto postupu. Záleží nám na bezpečnosti Vašich detí a počas pobytu v ŠKD za ne nesieme zodpovednosť. Ak by sa dieťaťu po odchode z oddelenia počas čakania na rodiča niečo stalo, otázka zodpovednosti by sa týkala práve pani vychovávateľky. Okrem toho by niesla aj ťažké bremeno pocitu viny, že sa dieťaťu niečo prihodilo. Preto Vás prosíme, aby ste o uvoľnenie dieťaťa požiadali až po svojom príchode k dverám.

V našom školskom klube detí sa niesla atmosféra tvorivosti, radosti a láskavosti. Deti sa s nadšením pustili do výroby darčekov pre seniorov, ktorými im chceli spríjemniť deň a vyčariť úsmev na tvári. Každý darček vyrábali s láskou, starostlivosťou a s myšlienkou na tých, ktorým je určený.

Keď deti uvideli svoje hotové výtvory, tak sa im zapáčili, že si ich mnohé chceli nechať pre seba. Veď do každého vložili kúsok svojej fantázie, šikovnosti a srdiečka. Nakoniec však v sebe našli ešte niečo vzácnejšie – ochotu podeliť sa a urobiť radosť druhým. S úsmevom a dobrým pocitom sa svojich darčekov zriekli v prospech seniorov.

Počas prvých, októbrových, slnkom zaliatych dní, sme sa spolu rozprávali o tom, čo nám pomáha uchovávať naše veselé spomienky, ktorých nositeľom sú rôzne veci. Albumy, pamätníčky, knihy, predmety spojené so zážitkami, drobnosti z prázdninových dobrodružstiev. veci vyjadrujúce našu identitu, oblečenie, v ktorom sme zažili niečo zábavné, atď. Prostredníctvom tejto aktivity žiaci pochopili, prečo si vytvárame vzťah k veciam. Pretože nám pripomínajú ľudí, ktorí sú nášmu srdcu najbližší. Môžu to byť aj veci, ktorých materiálna hodnota je nulová, ale pre nás má nevyčísliteľnú cenu. Žiaci sa taktiež dozvedeli, kde je hranica medzi zdravým zberateľstvom, ktoré mi prináša radosť a nezdravými momentami, keď nás už veci začínajú vlastniť, či obmedzovať v bežnom živote. Je možné nájsť rovnováhu, napr. umením rozlúčiť sa s niektorými vecami bez výčitiek svedomia? Čiže tým, že ich posuniem kamarátom, ktorých mám rád a teším sa z toho, že som im mohol urobiť radosť? Aj to bolo jedno z mnohých posolstiev tejto akcie, ktorá bola zrealizovaná v priestoroch učebne špeciálneho pedagóga. Premenila sa na miesto plné detského smiechu, veselých spomienok a vtipných zážitkov, Každý žiak si priniesol jednu vec, ktorá je jeho srdcu najbližšia (napr. hračku, autíčko, plyšáka, knihu, denníček, vankúšik). Nechýbala malá výstavka predmetov z čias môjho detstva, ku ktorým mám citový vzťah a taktiež interaktívne, vedomostno, zábavné súťaženie.