Počas prvých, októbrových, slnkom zaliatych dní, sme sa spolu rozprávali o tom, čo nám pomáha uchovávať naše veselé spomienky, ktorých nositeľom sú rôzne veci. Albumy, pamätníčky, knihy, predmety spojené so zážitkami, drobnosti z prázdninových dobrodružstiev. veci vyjadrujúce našu identitu, oblečenie, v ktorom sme zažili niečo zábavné, atď. Prostredníctvom tejto aktivity žiaci pochopili, prečo si vytvárame vzťah k veciam. Pretože nám pripomínajú ľudí, ktorí sú nášmu srdcu najbližší. Môžu to byť aj veci, ktorých materiálna hodnota je nulová, ale pre nás má nevyčísliteľnú cenu. Žiaci sa taktiež dozvedeli, kde je hranica medzi zdravým zberateľstvom, ktoré mi prináša radosť a nezdravými momentami, keď nás už veci začínajú vlastniť, či obmedzovať v bežnom živote. Je možné nájsť rovnováhu, napr. umením rozlúčiť sa s niektorými vecami bez výčitiek svedomia? Čiže tým, že ich posuniem kamarátom, ktorých mám rád a teším sa z toho, že som im mohol urobiť radosť? Aj to bolo jedno z mnohých posolstiev tejto akcie, ktorá bola zrealizovaná v priestoroch učebne špeciálneho pedagóga. Premenila sa na miesto plné detského smiechu, veselých spomienok a vtipných zážitkov, Každý žiak si priniesol jednu vec, ktorá je jeho srdcu najbližšia (napr. hračku, autíčko, plyšáka, knihu, denníček, vankúšik). Nechýbala malá výstavka predmetov z čias môjho detstva, ku ktorým mám citový vzťah a taktiež interaktívne, vedomostno, zábavné súťaženie.
